UČIŤ SA UČIŤ. Znie vám táto téma nudne? Druhákom z Gymnázia Jána Pavla II. v Poprade a prvákom z SPŠ v Tvrdošíne teda na prvé počutie nudne rozhodne znela. Dokázali sme toto nastavenie zmeniť alebo nás úplne prevalcovalo? Dozviete sa nižšie nielen od nás, ale priamo od mladých.
V úvodnej polhodine sme sa ako zodpovedné lektorky neformálneho vzdelávania, rozhodli zistiť, ako je skupina nastavená a s čím ideme “pracovať”. Áno, najčastejšou asociáciou s pojmom učenie bola práve N U D A. Negatívne? Ako sme študentom viackrát zopakovali počas dvoch dní, ktoré sme spolu strávili: “Nepoužívame slovo negatívne, radšej ho nahrádzame slovom V Ý Z V A.”
Hneď od začiatku sme teda stáli pred výzvou na jednej strane my, na druhej študentky a študenti. Našou výzvou bolo priniesť trochu svetla za obrovskú bariéru, s ktorou k nám mladí prišli: Ako máme prirodzene, bez umelých otrepaných fráz poukázať na fascinujúce stránky učenia a objavovania nových vecí, a prečo sa to vlastne oplatí? Študenti mali svoju vlastnú výzvu: dať šancu tejto “nudnej” téme a programu, do ktorého pred pár mesiacmi vstúpili veľkolepým zážitkom niekoľkodňovej výpravy, ktorá preskúšala ich vytrvalosť a vzájomnú spoluprácu.
Slovo učenie sme teda už od začiatku potrebovali v mysliach mladých preprogramovať a skúsiť mu dať prívlastky, ktoré v našich hlavách malo pri narodení. Ako deti sme predsa milovali objavovať, skúšať všetko nové a učiť sa, ako to vo svete vlastne funguje. Lenže potom sa z učenia stala povinnosť, vyhasol oheň zvedavosti a niektorí sa začali cítiť ako nádoby, ktoré len majú poňať, čo najviac obsahu.
S L O B O D A, F L O W, V Á Š E Ň…
Krok po kroku, sme si cez aktivity a spoločnú diskusiu postupne začali pripomínať iné stránky učenia a vzdelávania.
Neskôr sa nám podarilo otvoriť druhú veľkú tému, ktorá s učením úzko súvisí, tému S E B A P O Z N A N I A. Tvorili sme si modely a diskutovali o prostredí, v ktorom sa nám najlepšie sústredí na učenie, ako aj o vnútorných a vonkajších rušivých elementoch, ktoré nás dokážu z tejto činnosti vytrhnúť. Taktiež sme spoznávali funkčné stratégie pre vlastné učenie, ktoré môžeme využiť a učiť sa efektívnejšie.
PREČO PRÁVE SEBAPOZNANIE?
Pretože, ak chceme prísť do vytýčeného cieľa, potrebujeme poznať svoju motiváciu, zmysel cesty, ale aj svoje osobné možnosti a limity, aby sme si cestu vedeli naplánovať, zrealizovať a sledovať, ako sa nám darí postupovať. Tým sa už dostávam k druhému dňu, kedy sme sa venovali organizácii vlastného učenia a stanovovali si ŠMRncovné ciele. Uhádnete, aké to sú?*
Ak ste sa dočítali až sem, určite vás zaujíma, ako workshop hodnotia študenti a či sa nám podarilo zmeniť ich postoj k učeniu.
Väčšina z nich workshop ohodnotila veľmi pozitívne 4 z 5 možných bodov. Jedna študentka z Popradu svoje rozhodnutie odôvodnila takto: Dala som 4 body, pretože to bolo, pre mňa veľmi zaujímavé a vlastne aj také „nudné“ veci boli podané zábavnou formou a veľa som si toho odniesla. Napríklad to, ako si organizovať čas, určiť si ciele, a že chyba nie je zlá.
Na záver nás zaujímalo, či by workshop odporučili svojim kamarátom?
“Áno, lebo im to môže pomôcť zlepšiť techniku učenia a ušetriť tak čas aj seba 😅 a zároveň sa môžu dozvedieť nové veci.”
“Áno, pretože mne to pomáha a zlepšilo mi to postoj k učeniu.”
“Je to zábava, zažijeme aj zážitky, keď započítam aj akciu, ako bola Narnia. Zároveň nám to ukáže nové spôsoby, ako sa učiť, s ktorými môžeme experimentovať, či nám pomáhajú pri učení, či nie.”
Tešíme sa, že spoločný čas dával študentom Z M Y S E L, stoja o našu podporu a zároveň sa učia o získaných poznatkoch myslieť kriticky, overovať si ich na sebe a postupne realizovať vlastný cieľ, s ktorým každý jeden z nich z workshopu odišiel.
O ďalších našich aktivitách si môžete prečítať na aapo.sk.
*(Š – špecifické, M – merateľné, R – realizovateľné)
